Ako sa vám páči Prirodzene? Podeľte sa s nami

Vaše 2 %

Logo Prirodzene sexuálne vzdelávanie

Rodová identita

Identita jednotlivca - Rodová identita

Pri téme rodovej identity je nevyhnutné rozlišovať pojmy pohlavie, rod a rodová identita. Biologické pohlavie (angl. biological sex) je súhrn piatich biologických atribútov: pohlavné chromozómy, hormóny, hormónová expresia/hormonálne receptory, vnútorné pohlavné orgány a vonkajšie pohlavné orgány. Väčšina ľudí má biologicky ženské alebo mužské pohlavie, ale nie všetci. Intersex ľudia nespadajú ani do jednej z binárnych pohlavných kategórií. Rod (angl. gender) súvisí s našimi rolami v spoločnosti, s naším správaním a s našou identitou. Ovplyvňuje, ako vnímame samých seba a ostatných, naše správanie, ako aj rozdelenie moci a zdrojov v spoločnosti. To, ako jednotlivci a skupiny chápu, prežívajú a vyjadrujú rod, je rôzne. Rodová identita je schopnosť človeka vnútorne a individuálne pociťovať rod, ktorý môže, ale nemusí, zodpovedať pohlaviu, s ktorým sa človek narodil. Patrí sem vnímanie vlastného tela a rodové prejavy ako obliekanie, rečový prejav alebo vystupovanie jednotlivca. Medzi rôzne rodové identity patria napríklad:


Existuje množstvo pojmov, ktorými sa rôzne rodové identity dajú opísať, pričom niektorí ľudia necítia potrebu svoju rodovú identitu pomenovať či označiť. 

Človek nedokáže svoj rod vedome ovplyvňovať a meniť. To znamená, že nikto sa ráno nezobudí a „nerozhodne sa“, že chce byť mužom či ženou. Rodová identita človeka sa rozvíja vo veku od 3 – 5 rokov. To samozrejme neznamená, že si každé dieťa svoj rod uvedomuje a už vôbec nie, že ho dokáže pomenovať. Nátlak zo strany spoločnosti alebo rodiny, ako aj všeobecné spoločenské stereotypy týkajúce sa pohlavia, môžu spôsobiť, že mnoho transrodových ľudí sa dlhé roky prezentuje ako rod, ktorý im bol pridelený pri narodení. Okrem toho, štúdia, ktorá sa konala v USA a zúčastnilo sa nej viac než 27 000 dospelých transrodových ľudí dokazuje, že iba 8 % transrodových ľudí podstúpi spätnú tranzíciu na ich pôvodné pohlavie, pričom drvivá väčšina tak urobí v dôsledku tlaku zo strany rodiny, spoločnosti, zamestnávateľa alebo kvôli neúnosnej diskriminácii. Iba 5 % tých, ktorí podstúpia spätnú tranzíciu (teda 5 % zo spomínaných 8 %), tak urobí na základe vlastného rozhodnutia a bez nátlaku okolia. V konečnom dôsledku teda svoju tranzíciu skutočne oľutuje iba 0,4 % všetkých transrodových ľudí, ktorí si tranzíciou prešli.




ZDROJE:

“Children and Gender Identity: Supporting Your Child.” Mayo Clinic. Mayo Foundation for Medical Education and Research, January 16, 2021. https://www.mayoclinic.org/healthy-lifestyle/childrens-health/in-depth/children-and-gender-identity/art-20266811

James, S. E., Herman, J. L., Rankin, S., Keisling, M., Mottet, L., & Anafi, M. (2016). The Report of the 2015 U.S. Transgender Survey. Washington, DC: National Center for Transgender Equality. https://transequality.org/sites/default/files/docs/usts/USTS-Full-Report-Dec17.pdf 

Rare, Ruby, and Sofie Birkin. Sex Ed: a Guide for Adults. London, UK: Bloomsbury, 2020. 

“VŠEOBECNÉ OTÁZKY O SEXUÁLNEJ ORIENTÁCIÍ A RODOVEJ IDENTITE.” inPoradňa. Accessed April 3, 2021. https://inporadna.sk/otazky-a-odpovede.html#FAQSection1.