Popôrodná depresia

Ľudské telo - Vývin človeka

Popôrodná depresia (PPD) je zložitá kombinácia telesných, emocionálnych, psychických a behaviorálnych zmien, ktoré môžu nastať u matky po pôrode.

Symptómy

Symptómy PPD nie sú vždy jednoducho rozoznateľné. Väčšina matiek po pôrode prežíva isté výkyvy nálad alebo popôrodný splín. Splín, alebo tzv. baby blues, je istý typ melanchólie, kedy sa matka cíti skleslo, pociťuje smútok, prípadne často bezdôvodne plače. Tento stav je veľmi bežný a väčšinou ustane po pár dňoch, maximálne týždňoch. Je spôsobený prudkým poklesom hormónov po pôrode. Okrem toho, splín nemá vplyv na schopnosť matky postarať sa o seba alebo o svoje dieťa. Veľa matiek po pôrode trápia ťažkosti so spánkom a malátnosť, nastávajú aj zmeny chuti alebo znížená potreba sexuálneho či intímneho styku. PPD je však okrem bežných príznakov splínu spojená aj s inými, vážnejšími symptómami. Zaraďujeme sem dlhodobú depresívnu náladu, nechuť či neschopnosť vykonávať bežné činnosti, stratu pocitov radosti, bezmocnosť, pocity beznádeje, úzkosť, paniku, strach, samovražedné myšlienky, túžbu po ublížení svojmu dieťaťu alebo niekomu inému. Ak tieto symptómy zabraňujú matke vykonávať bežné činnosti a/alebo trvajú dlhšie než 2 týždne, je nevyhnutné vyhľadať pomoc. V prípade, že PPD zostane neliečená, môže spôsobiť vážne problémy matke aj dieťaťu.

Príčiny a rizikové faktory

Presné príčiny PPD nedokážeme určiť a nikto vám nevie prisľúbiť, že sa s PPD nestretnete. Mnohé chemické, sociálne a fyziologické zmeny, ktoré u matky nastávajú počas tehotenstva a po ňom sú však považované za spúšťače PPD. Dôležitú rolu hrajú hormonálne levely u matky. Počas tehotenstva sa hladiny estrogénu a progesterónu zvýšia desaťnásobne, pričom do troch dní po pôrode rapídne klesnú takmer na rovnaké hladiny ako pred tehotenstvom. Pri dojčení je relatívny nedostatok estrogénu a prevaha gestagénu. Hladiny hormónov produkovaných štítnou žľazou môžu tiež klesnúť, čo spôsobí únavu, malátnosť a smútok. Nedostatok spánku spôsobí, že matku môžu podráždiť drobnosti a cíti sa ochromená. Tehotenstvo je veľká životná zmena a matky, predovšetkým prvorodičky, často pociťujú úzkosť a strach z materstva. V neposlednom rade sa matky stretávajú s enormným spoločenským tlakom. Mnoho ľudí im chce radiť alebo ich poučovať v tom, ako majú svoje deti vychovávať, očakáva sa od nich, že sa budú starať aj o svoj vzhľad, pričom na domácnosť aj na dieťa sú často samy. Všetko tieto faktory sú stresové a v bežnom živote by tiež zaznamenali riziko vyvinutia depresívnej poruchy.

Špecifické rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vyvinutia PPD, zahŕňajú:

predošlé skúsenosti s depresiou;
nízky vek matky;
negatívny prístup k tehotenstvu, napr. v prípade, že bolo neplánované;
matky, ktoré už v minulosti porodili, majú vyššiu šancu dostať PPD;
predmenštruačná dysforická porucha;
nedostatočná podpora okolia;
bývanie osamote;
konflikt v manželstve alebo vo vzťahu.

Liečba

PPD sa lieči rôznymi spôsobmi v závislosti od závažnosti stavu. Súčasťou liečby môžu byť návštevy psychológa/ičky či psychiatra/ičky, antidepresíva, lieky proti úzkosti, ale aj účasť na stretnutiach podporných skupín pre matky. Ak sa PPD nelieči alebo sa liečba zanedbá, depresia môže prerásť do psychotického štádia. Popôrodná psychóza (PPP) však nemusí byť spojená s depresiou, je to samostatná porucha. Človek pri nej stráca kontakt s realitou, môže mať sluchové halucinácie a trpieť delúziou. V takomto prípade je nevyhnutná liečba antipsychotikami, často dochádza aj k hospitalizácií.

Ak popôrodná depresia zostane neliečená, môže tiež dôjsť k dlhodobej strate vzťahu matky a dieťaťa, PPD môže spôsobiť chronickú depresívnu poruchu, psychické problémy sa môžu neskôr dostaviť aj u druhého rodiča, dieťa môže trpieť nespavosťou, často plakať alebo sa uňho môžu vyvinúť poruchy/oneskorenie kognitívneho vývoja.

Na čo je potrebné sa pripraviť?

Otehotnieť by mala len osoba, ktoré je na to pripravená, preto je dôležité vyhnúť sa nechcenému tehotenstvu a chrániť sa počas sexuálneho sytku. Plánované tehotenstvo sa zvláda jednoduchšie a je pri ňom menšia šanca, že matku postihnú psychické problémy.

Napriek tomu je dôležité si uvedomiť, že tehotenstvo a pôrod sú psychicky aj fyzicky náročné obdobia života. Aby ste si tieto obdobia uľahčili v najväčšej možnej miere, držte sa nasledujúcich rád.

• Zdravé návyky, ktoré ste dodržovali počas tehotenstva, dodržujte aj po pôrode.

• Nemajte príliš vysoké očakávania na seba ani na svoje dieťa.

• Pripravte sa, že niektoré dni budú lepšie a niektoré horšie. Môžu nastať aj dlhšie horšie epizódy, ako niekoľko nepríjemných týždňov za sebou.

• Neizolujte sa. Materstvo vás neodlučuje od vonkajšieho sveta a mnohé aktivity sa dajú zvládať aj s bábätkom.

• Nesnažte sa to zvládnuť sám/sama. O starostlivosť o dieťa sa deľte s druhým rodičom, s parterom/kou, s rodinou, s priateľmi, prípadne s opatrovateľkou/om alebo využite služby pôrodnice, jaslí či podporných centier pre matky.

• Doprajte si čo najviac oddychu a spánku.

ZDROJE:

Baldwin, John, and Janice Baldwin. “SexInfo Online.” SexInfo Online: nonprofit organization. University of California, Santa Barbara . Accessed January 1, 2021. https://sexinfoonline.com/postpartum-depression/.

Smith, Michael W. “Postpartum Depression: Symptoms, Causes, Risks, Types, Tests, Professional and Self-Care.” WebMD. WebMD, August 4, 2020. https://www.webmd.com/depression/guide/postpartum-depression.

Winer, Sharon A, and Andrea J Rapkin. “Premenstrual Disorders: Prevalence, Etiology and Impact.” ResearchGate . The Journal of reproductive medicine, May 2006. https://www.researchgate.net/publication/7049158_Premenstrual_disorders_Prevalence_etiology_and_impact.